KOŠČ, S. (zost.): Solidarita – sociálny princíp, politika, prax. Zborník z konferencie. Ružomberok, 24. októbra 2007, Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2007, ISBN 978-80-8084-233-8, 67 s.
So slovom „solidarita“ sa stretávame pomerne často – či už v hovorovej reči, v médiách, v politických súvislostiach, alebo i na odborných fórach, osobitne (samozrejme) v humanitných a spoločenských vedách. Vo všeobecnosti sa pod týmto pojmom rozumie určitá pomoc, ale možno ešte skôr ten pocit, ktorý tomuto prejavu pomoci predchádza – ten pocit spolupatričnosti, čo človeka vedie zaujímať sa o potreby druhého a neostať voči nim ľahostajný, ale hľadať optimálne spôsoby, ako v nich pomôcť. Je dôležité uvažovať o tejto požiadavke „optimálnej“ pomoci, lebo je zrejmé, že niekedy pomoc môže byť i „medveďou službou“, viesť k závislosti, istému mentálnemu podmaneniu si druhého, prípadne k jeho pasivite alebo sklonu prenášať svoje zodpovednosti na iných...
Za skutočnosť, že pojem a prax solidarity je akosi „vpísaná“ do európskej kultúry, možno vďačiť kresťanstvu, jeho praktickému ponímaniu lásky k blížnemu a stáročnej tradícii rôznorodých kreatívnych riešení potrieb núdznych – či už ide o materiálnu, alebo inú formu núdze. Na druhej strane, osvietenská kultúra, ktorá priniesla so sebou individualizmus, a neskôr rozličné etatistické teórie (osobitne socializmus), ktoré predpokladali všadeprítomný štát takmer v úlohe univerzálneho „spasiteľa“ všetkých ľudských potrieb, pomerne výrazne zasiahli a zasahujú do vnímania solidarity, a osobitne do povedomia osobnej zodpovednosti za vlastný rozvoj (na jednej strane) a za rozvoj všetkých členov spoločenstiev, ktorých sme členmi, počnúc od rodiny, až po medzinárodné spoločenstvo národov (na druhej strane).
Katolícka cirkev sa touto problematikou zaoberá aj teoreticky, a to kontinuálne od počiatkov formovania svojej „sociálnej náuky“ až podnes. Práve preto, pri okrúhlom výročí dvoch významných dokumentov z tejto oblasti, encykliky Populorum progressio a encykliky Sollicitudo rei socialis, Ústav sociálnych vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, v spolupráci s Ústredím slovenskej kresťanskej inteligencie, pokladali za najvhodnejšie pripomenúť posolstvo týchto dokumentov a pokúsiť sa načrtnúť cesty ich aplikácie v oblasti sociálnej politiky a sociálnej práce formou konferencie, ktorá sa uskutočnila v Ružomberku dňa 24. októbra 2007.
Zborník, ktorý práve držíte v rukách, obsahuje jednak tri konferenčné príspevky a jednak niekoľko myšlienok, ktoré podnietila diskusia v rámci konferencie a následne po nej.
Ďakujem všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a uskutočnení konferencie (najmä cteným spolurelátorom a zapáleným účastníkom), ako i na príprave tohto zborníka (najmä prispením svojimi úvahami do „diskusného fóra“, a tiež prácou na technickej stránke prípravy).
Verím, že aj táto neveľká publikácia bude krokom k následným diskusiám, odborným úvahám, kreatívnym návrhom a praktickým aplikáciám, aby myšlienka solidarity medzi ľuďmi postupne prekonala mimoriadne živé pokušenie indiferentizmu a nachádzala si stále efektívnejšie cesty k naplneniu svojho cieľa – budovaniu vzťahov medzi ľuďmi a „tmelu“ v spoločenstvách.
Zostavovateľ