KOŠČ, S., ANTOLOVÁ, V.: Teória, prax a metódy charitatívnej činnosti.

Vyd. Ružomberok : PF KU v Ružom-berku, 2008, 112 s., ISBN 978-80-8084-337-3.

PREDHOVOR

Charitatívna služba jednotlivca či skupiny, spontánna či organizovaná je činnosť, ktorá sprevádza ľudstvo v istom zmysle od počiatku, osobitne však od vzniku kresťanstva. Je to odpoveď srdca na potreby človeka, ktorého nevníma ako cudzieho, hoci môže byť vzdialený – fyzicky, ideovo či inak. Vlastne práve ona je tým naj-vlastnejším vonkajším prejavom solidarity, teda spolupatričnosti, ktorá je nevyhnutným tmelom každého spoločenstva, počnúc od manželského páru, až po celosvetové spoločenstvo „rodiny ľudstva“.
Samozrejme, podobne ako iné „tradičné“ fenomény, aj charita, charitatívna činnosť (najmä jej reflexia v spoločnosti) zaznamenala v modernej dobe určité turbulencie. Na jednej strane marxizmus vytýkal charitatívnej službe, že je len neužitočnou náplasťou na sociálne ne-spravodlivosti, ktoré treba riešiť systémovo, zatiaľ čo charita len konzervuje zlo v spoločnosti. Na druhej strane možno konštatovať veľmi intenzívne úsilie o „emancipáciu“ sociálnej služby od kresťanskej – cirkevnej charitatívnej služby a vzniká profesionálna sociálna práca. Isteže, je to užitočný trend, volajúci po nutnej profesionálnej kompetencii tých, ktorí poskytujú sociálne služby, u viacerých jeho predstaviteľov však nemožno prehliadnuť aj túžbu po sekularizácii sociálnej práce a odsunutí charitatívnej služby na okraj, v najlepšom prípade ako užitočný dobrovoľnícky doplnok „serióznej“ sociálnej práce...
A treťou líniou tejto „turbulencie“ je reálne vyprázdňovanie pojmu „charita“, keď sa v ostatnom čase ním začína pomenúvať takmer každá forma služby a obdarovania, vrátane tých, ktoré ani nie sú nezištné. Toto je azda najväčšie nebezpečenstvo pre skutočnú charitatívnu prácu, lebo v povedomí spoločnosti sa vytráca vnímanie jej špecifickosti.
Ambíciou tohto krátkeho predstavenia podstaty teórie, dejín praxe a metód, spirituality a konkrétnych charitatívnych diel na Slovensku nie je vyčerpať polemiku ohľadom identity charitatívnej služby v spoločnosti. Skôr chce naznačiť práve ono špecifikum, ktoré spočíva v osobitom ponímaní lásky k blížnemu, typickom pre kresťanské náboženstvo, a jeho prínos pre komplexné vnímanie sociálnej služby v spoločnosti. Ak okrem toho otvorí diskusiu aj na uvedené polemické témy, bude to len na prospech veci – čo najefektívnejšieho poskytovania služieb sociálnym klientom.
Autori