KOŠČ, S., ANTOLOVÁ, V.: Dobrovoľníctvo ako rozmer sociálnej služby. Ružomberok : Verbum, 2012, ISBN 978-80-8084-870-5, 122 S.

Predhovor
V závere Európskeho roka dobrovoľníctva, 27. novembra 2011, podujala sa aj Katolícka univerzita v Ružomberku ponúknuť priestor na širšiu odbornú reflexiu tohto významného fenoménu, s osobitným zameraním na dobrovoľníctvo v sociálnych službách. Vedeckú konferenciu s týmto názvom usporiadala Katedra misijnej a charitatívnej činnosti, ktorá pôsobí na Pedagogickej fakulte KU, vo vedomí, že potenciál dobrovoľníckych činností sa na Slovensku ešte stále nerealizuje v plnej miere, a teda s cieľom:
- charakterizovať špecifické podmienky, požiadavky a úlohy, kladené na dobrovoľníctvo v sociálnej oblasti;
- odborne reflektovať potreby a zmysel zapojenia dobrovoľníctva do sociálnej práce;
- prediskutovať súčasný stav a tendencie spolupráce medzi sociálnymi inštitúciami a dobrovoľníkmi, s cieľom zvyšovania kvality a rozsahu poskytovaných sociálnych služieb, a zároveň zvyšovania kvality a účinnosti dobrovoľníckej činnosti.
Je totiž zrejmé, že spomedzi rozličných oblastí zapojenia a pôsobenia dobrovoľníctva v spoločnosti, oblasť sociálnych služieb má osobitný význam a niektoré významné špecifiká, ktoré je nutné odborne reflektovať. Zároveň je tiež zrejmé, že samotní sociálni pracovníci nie vždy dostatočne vnímajú tento potenciál a ak sa priam nebránia zapojeniu dobrovoľníkov do svojej práce, úroveň spolupráce je často nižšia, než by mohla byť, vzhľadom na cieľ čo najefektívnejšieho poskytovania čo najkvalitnejších sociálnych služieb. Dôvodom toho je pretrvávanie stereotypov, chýbajúca znalosť problematiky alebo i nedostatočná motivácia k spolupráci. Je možné, že koreňom týchto rezerv je ešte nie celkom uspokojivá úroveň mentality, zameranej na všestranné dobro sociálneho klienta a na čo najúčinnejšie riešenie jeho problémov, ktoré by so sebou priam automaticky niesli potrebu zaangažovať do tejto služby všetkých – profesionálov, inštitúcie, dobrovoľníkov, verejnosť..., vo vzájomnej čo najoptimálnejšej interakcii, v prospech zvyšovania reálnej a pravdivo ponímanej kvality života.
Zborník prináša reflexie, ktoré na túto tému zazneli v rámci konferencie. Stanislav Košč sa v príspevku s názvom Kultúra dobrovoľníctva zamýšľa nad širším rámcom dobrovoľníctva, ale i sociálnej práce v súčasnosti, poukazujúc na potrebu kultivovať solidaritu ako spoločenskú hodnotu, ktorá so sebou nesie predpoklady pre vzájomnú spoluprácu v prospech spoločného dobra. Tatiana Matulayová, v príspevku s názvom Fenomén dobrovoľníctva optikou sociálnej práce, poukazuje na historický vývoj, ale predovšetkým súčasné výzvy pre efektívnu prácu s dobrovoľníkmi v sociálnej práci, a tiež akým smerom by bolo potrebné orientovať vedecký výskum v tejto oblasti. Alžbeta Brozmanová Gregorová predkladá v príspevku s názvom Dobrovoľníctvo na Slovensku v kontexte organizácií – výskumné zistenia, reflexia súčasných trendov a výzvy pre sociálnu prácu analýzu výskumu v oblasti formálneho dobrovoľníctva na Slovensku, s cieľom poukázať na niektoré špecifiká oproti celosvetovým trendom v oblasti dobrovoľníctva, ako aj možnosti ich efektívnej reflexie v oblasti sociálnej práce.
V druhej časti zborníka prezentuje Vladimíra Antolová výsledky prieskumu záujmu o dobrovoľníctvo medzi študentami Katolíckej univerzity. Vo svojom príspevku s názvom Záujem a angažovanosť študentov v dobrovoľníckych činnostiach poukazuje, spoločne so študentami, na bariéry ich dobrovoľníckej angažovanosti a zamýšľa sa nad možnosťami, aké sa v tejto súvislosti kladú najmä v oblasti vzdelávania a formácie. Martina Benková v príspevku s názvom Prínos dobrovoľníctva v oblasti starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v nemocniciach a hospicoch poukazuje na špecifiká dobrovoľníckej činnosti v práci s touto cieľovou skupinou a osobitne poukazuje na niektoré dobre fungujúce príklady. Margaréta Domiterová sa v príspevku Ľudia so zdravotným postihnutím a ich dobrovoľnícka činnosť zameriava naopak na význam aktívnej dobrovoľníckej angažovanosti zo strany tejto konkrétnej cieľovej skupiny, takže dobrovoľníctvo môže byť zamerané nielen na poskytovanie služieb sociálnym klientom, ale aj na ich aktívne zaangažovanie v rámci terapeutickej práce s nimi. Podobne Martina Špániková, vo svojom príspevku s názvom Dobrovoľníctvo v postpenitenciárnej starostlivosti podrobuje hlbšej analýze fenomén dobrovoľníctva v súvislosti s ďalšou cieľovou skupinou, resp. v špecifickej oblasti sociálnej práce. Oľga Okálová a Jana Šolcová sa vo svojom príspevku Dobrovoľníctvo v komunitnom plánovaní sociálnych služieb v meste Ružomberok zameriavajú na analýzu manažovania dobrovoľníctva v rámci komunitného plánovania na konkrétnom území – v meste Ružomberok, kde aj Katolícka univerzita sa aktívne podieľa v tejto činnosti. Helena Palaťková zameriava svoju pozornosť na subjektívnu stránku dobrovoľníctva. V príspevku s názvom Formovanie osobnosti dobrovoľníka poukazuje na potrebu dôkladného výberu dobrovoľníkov pre sociálnu službu z hľadiska ich osobnostných predpokladov a motivácie, a tiež na ich formáciu a odbornú prípravu. Napokon Monika Turacová sa v príspevku s názvom Dobrovoľníctvo v Spišskej katolíckej charite zamýšľa nad skúsenosťami s dobrovoľníckou angažovanosťou z pohľadu jednej z najvýznamnejších charitatívnych inštitúcií, pôsobiacich na území Slovenska, s osobitným zreteľom na región Liptova, Oravy a Spiša (Spišská diecéza Katolíckej cirkvi).
Veríme, že tento rozsahom skromný zborník predovšetkým podnieti hlbšie skúmanie problematiky dobrovoľníctva v kontexte sociálnych služieb, a to tak na rovine vedeckého bádania, ako na rovine vzdelávania, ako predovšetkým na rovine praktickej spolupráce – s cieľom vyššej kvality poskytovaných sociálnych služieb a v konečnom dôsledku, spoločného dobra.

Stanislav Košč