KOŠČ. S. (zost.): Bioetické konflitky – stav a sociálne dôsledky 40 rokov po Humanae vitae. Zborník z konferencie, Ružomberok, 28.11.2008. Ružomberok : Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta, 2009, ISBN 978-80-8048-428-8, 110 s.

PREDHOVOR
Kresťanstvo a kresťanské spoločenstvá od svojho začiatku veľmi intenzívne vnímali a uskutočňovali požiadavku univerzál-nosti ľudskej dôstojnosti. Viera v Boha ako jediného Darcu života, ktorý je zároveň vševediacim Bohom a milujúcim Otcom, sa vinie dejinami ako mimoriadna inšpirácia a motivácia pre zásadnú a dôslednú úctu k ľudskému životu, vo všetkých jeho etapách a v akomkoľvek jeho konkrétnom rozpoložení. A Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40) podnecovali a stále podnecujú nespočetné podujatia na ochranu života a dôstojnosti človeka, najmä toho, kto z akýchkoľvek dôvodov nie je schopný sám si ochrániť túto svoju dôstojnosť.
Do tejto dynamiky zapadá ako významný maják aj encyklika pápeža Pavla VI. Humanae vitae o správnom spôsobe regulovania pôrodnosti (25.7.1968), v ktorej Cirkev, nadväzujúc na dôkladnú biblickú a teologickú reflexiu, ako i na učenie predchádzajúcich pápežov a Koncilu, vyťahuje do boja proti „sexuálnej revolúcii“, pričom tu používa okrem teologickej, aj jasnú racionálnu argumentáciu, poukazujúc na zhubné dôsledky nerešpektovania Božieho zákona aj na poli sociálnom (teda vzájomných interakcií medzi manželmi, ale i v širšom spoločenskom kontexte).
Práve z tohto dôvodu sme sa odhodlali hlbšie zamyslieť nad týmto dokumentom, jeho odkazom pre dnešok, ale najmä nad súčasným stavom a sociálnymi dôsledkami bioetických konfliktov, existujúcich v spoločnosti (no nezriedka už i medzi samými manželmi, či v rodine) a interpelujúcich aj sociálne vedy a sociálnu prácu. Mnohí Katolíckej cirkvi vytýkajú, že rozdeľuje spoločnosť svojimi, údajne zastaranými a od skutočného života odtrhnutými postojmi v oblasti odovzdávania a akceptovania života. Zároveň však táto istá spoločnosť jednoznačne vymiera... a to nie je jediný závažný sociálny dôsledok jej opačných postojov. Preto hlas Cirkvi a jej postoje si zasluhujú pozornosť a dôkladné preskúmanie.
Podujali sme sa na túto tému usporiadať vedeckú konferenciu, pri ktorej sme chceli predstaviť najmä študentom sociálnej práce, ale samozrejme i širšej verejnosti encykliku Humanae vitae, ale i súčasný stav bioetickej problematiky (z pohľadu tých, ktorí s ňou najbližšie prichádzajú do kontaktu), a napokon i niektoré oblasti, v ktorých „bioetický konflikt“ prebieha. Konferencia sa uskutočnila v Ružomberku na pôde Katolíckej univerzity a táto publikácia je zborníkom jednotlivých príspevkov, ktoré tu zazneli.
Ako vidno z obsahu zborníka, konferencia mala štyri časti:
V prvej časti ThLic. Ján M. Košč predstavil dokument, ktorého výročie sme si v roku 2008 pripomínali, a tiež problematické, dokonca odmietavé prijatie, ktorého sa mu dostalo nielen vo „svete“, ale čiastočne i v Cirkvi. Aj sama Cirkev, v období „sexuálnej revolúcie“ nebola celkom jednotná v metóde, akou pristúpiť k celej tejto problematike, a práve preto slová pápeža prišli ako maják, čo zvlášť dokazuje nasledujúci vývoj. Ten v krátkosti predstavil Ks. Prof. Dr. hab Artur J. Katolo na príklade mentálneho posunu, ktorý charakterizuje kultúru v Taliansku – krajiny, na jednej strane pretkanej intenzívnym kresťanským životom, na druhej strane vystavenej mnohorakému vplyvu moderného a postmoderného životného štýlu.
V druhej časti sme predstavili v základných črtách stav bioetickej problematiky v súčasnosti – s osobitným zreteľom na dôsledky, ktoré táto situácia prináša v sociálnych vzťahoch, počnúc od medziľudských (manželských, rodinných), až po širšie spoločenské, národné a medzinárodné. Na prvom mieste PhDr. Vladimír Littva, PhD. uviedol súčasný stav, postoje a prax v oblasti umelých potratov, dôsledky ich spoločenskej akceptácie, a to i v situácii stále presvedčivejších dôkazov o začiatku ľudského života počatím. Na túto reflexiu nadviazal PharmDr. Jozef Lauri-nec, ktorý poukázal najmä na sociálne aspekty problematiky antikoncepcie ako životného štýlu, v ktorom dieťa je nechcený dôsledok chceného sexuálneho zážitku a čo z toho vyplýva na jednotlivé vzťahy. Z druhej strany MUDr. Ivan Wallenfels poukázal na etickú problematiku, spojenú so súčasným vývojom medicíny do prenatálneho obdobia a s tým spojené možnosti, ale i pokušenia biotechnologických manipulácií. Napokon, MUDr. Dušan Broďáni, PhD. (v príspevku, ktorého spoluautorkou je i jeho manželka, MUDr. Valéria Broďániová) poukázal na spoločenské dôsledky, vyplývajúce zo stále sa intenzívnejšie presadzujúcej pro-eutanatickej mentality, ktorá chce riešiť otázku utrpenia a údajného nedôstojného ľudského života jeho elimináciou.
V tretej časti sme sa zamysleli nad tým, ako v tomto bioetic-kom zápase za život a dôstojnosť človeka sú a musia byť zaangažované jednotlivé skupiny ľudí, resp. sociálne inštitúcie, ktorých sa táto problematika z rôzneho titulu týka – a to tak z hľadiska kresťanskej morálnej zodpovednosti, ako i z hľadiska prirodzenej ľudskej potreby zachovať život a trvalo udržateľný rozvoj človeka vo svete. Poslankyňa Európskeho parlamentu, MUDr. Anna Záborská, poukázala na miesto a aktuálne výzvy pre politiku v bioetickom zápase, ktorý na tejto rovine prebieha s mimoriadnou intenzitou. Predsedníčka občianskeho združenia „Fórum života“, RNDr. Ing. Marcela Dobešová, predstavila úlohu a poslanie občianskej spoločnosti v tomto zápase, keďže práve tu sa formuje akceptácia či odmietanie jednotlivých postojov s výrazným vplyvom na verejnú mienku. Akademický odborník na etiku v médiách, prof. Tadeusz Zasępa, PhD. (zároveň rektor hostiteľskej inštitúcie, Katolíckej univerzity v Ružomberku) predstavil ako tento zápas prebieha v médiách a prostredníctvom médií, lebo vidíme, že toto je dnes azda najsilnejší prostriedok formácie, informácie, ale i manipulácie verejnej mienky, a to aj v základných postojoch k životu človeka a jeho dôstojnosti. Spišský diecézny biskup, a zároveň predseda Konferencie biskupov Slovenska a predseda Rady KBS pre bioetiku, Mons. prof. ThDr. František Tondra, predstavil miesto a úlohy Cirkvi v tomto zápase, ako i metódy, ktoré tu treba používať a motiváciu, s ktorou sa treba zaangažovať, aby jeho výsledok bol na prospech človeka. Napokon, doc. PhDr. ThDr. Stanislav Košč, PhD. sa pokúsil zamyslieť aj nad úlohou univerzít ako stredísk výskumu, vzdelávania, formovania a odovzdávania kultúry a hodnotového systému v tomto aktuálnom zápase.
Záver konferencie bol panelovou diskusiou, kde „panelom“ sa stal predsednícky stôl a diskusia bola otvorená pre všetkých účastníkov konferencie.
Veríme, že tento zborník si nájde cestu k čitateľom a povzbudí ich k následnej reflexii s cieľom zaujať kvalifikovaný (teda dôkladne informovaný) a zodpovedný postoj v existujúcom „bioetickom konflikte“, ako i svoje miesto v kauze ochrany života a dôstojnosti každého človeka.
Zostavovateľ